Včera som nevedela nájsť zastávku a keď som konečne našla autobus, stál na stojisku a nie na zastávke. Vodič stiahol okno a spýtal sa či niečo potrebujem a kam chcem ísť. Povedala som, že na Astronomickú. Povedal mi, že zastávka je ešte trochu ďalej a „No tak poďte!", usmial sa a otvoril dvere. pokračovanie článku
V meste sa dnes rozložila skupinka protestujúcich s univerzálne protestnými transparentmi. Rozložili sa a vyzerali veľmi spokojne. Aj ja som teraz asi spokojná. Protesty sú len také z povinnosti. Asi to mám z toho, že si už neviem ľudí pripúšťať až príliš k srdcu alebo som už dostala rozum a vyrástla. pokračovanie článku
Asi by som si v diári mala poznačiť, že si vždy treba vyčleniť pár týždňov v roku na existenčnú krízu. Mala by som si tam červenou fixkou napísať, že veci nevychádzajú podľa plánu a je to často veľmi dobré. A nevadí, že mi pár týždňov v roku kvôli tomu idú veci pomalšie ako som pôvodne chcela a som ospalá. pokračovanie článku
Myslela som si, že už vyrástla a máločo ma môže prekvapiť. Docent na seminári vravel, že to bol pomaly odjakživa povinný predmet, že je teraz výberový a ak si ho zapíše čo i len jeden človek, budú musieť všetci. Ale že robia to pre naše dobro, aby sme nemali zlé známky. pokračovanie článku
Pamätám si to veľmi dobre. Vyšli sme vtedy vyšli z matiky a to, že som nerozumela bolo už skrátka príliš. V ten týždeň sa mi prvýkrát stalo asi všetko. Od toho, že som sa prvý raz postavila za svoje hodnoty a dostala za to po hube, cez kopačky a prvú zradu od kamarátky po to, že som si uvedomila, že mi skoro nič zatiaľ nevyšlo tak, ako som chcela. pokračovanie článku
Pred dvomi týždňami som si myslela, že peňaženku mi nemôžu ukradnúť a nemôžem ju ani stratiť. V sobotu som zistila, že pravdepodobne veľmi jednoducho. Aj keď si dávam pozor a tvárim sa zodpovedne, všakáno. pokračovanie článku
Je to týždeň. Jednoducho sa to stalo. Aj by som povedala, že to bolo svojim spôsobom treba, ale nie som si tým vôbec istá. Potom, čo som v utorok plakala v poloprázdnej izbe som zistila, že ľudia, ktorí jednoducho ku všetkému podstatnému patria prilietajú hoci aj z Ázie presne vtedy, kedy by sa to bez nich asi už nedalo prežiť. pokračovanie článku
Sú dni, keď mám pocit, že je treba všetko vzdať a všetko sa tým vyrieši. Myslím si vtedy, že by som sa mala zbaliť a odísť minimálne na iný kontinent. Dni keď sa cítim ako posledný psychopat, lebo sa mi púšťajú slzy z očí, keď sa o niektorých veciach s niekým rozprávam. pokračovanie článku
Dlho mi trvalo, kým som zistila, čo mi všetko vadí. A potom toho bolo príliš a tak som sa tým musela prestať zaoberať. Stále to však znamená, že by som sa mala ísť s malou S. opiť, aby nám konečne odumreli nejaké mozgové bunky, pretože vraj niet väčšej rarity ako šťastný múdry človek a my sa skutočne nad niektorými vecami niekedy príliš zamýšľame. pokračovanie článku
Druhého januára sme šli s malou S. na skúšku. Istá doc. jej po chvíli povedala, že z nej bude otrasná doktorka, lebo jej nenakreslila nejaký algoritmus tak, a ko si to predstavovala. pokračovanie článku
Vianočné večierky majú príchuť chľastu akéhokoľvek druhu a trpkosti ľudí, ktorí zo záhadných dôvodov neboli pozvaní. Občas je k tomu pribalené firemné karaoke. pokračovanie článku
Bola streda a ja som sa vybrala domov po skúške, z ktorej som dostala C a mierne vykoľajila skúšajúcu. Zabudla sa mi kvôli tomu podpísať do indexu a tak som sa musela vrátiť. Popriala mi všetko dobré a to vždy poteší. pokračovanie článku
Asi si začnem medzi svoje záľuby písať aj novembrové návštevy priestorov starších ako by bol môj starý otec. Mohla by som sa vybrať do tej kaplnky v Starých teoretických ústavoch, tak ako som jej to ešte predtým než to bolo aktuálne sľubovala. pokračovanie článku
Obľúbila som si cestu okolo cintorína k stanici. Vidím žlté lístie na chodníkoch a ľudí, čo tam kočíkujú deti a behávajú. Mám rada aj tú dole kopcom k zastávke električiek. Keď žltnú listy zrazu viem, prečo som tam tak rada. pokračovanie článku
Chodia za mnou príjemné správy. Ako tá, že mi uznali všetky tri medické skúšky, ktoré ma čakali v letnom semestri a ja sa môžem venovať tým druhým. Chodia po skvelej prednáške doktorky, čo istý čas strávila na Pasteurovom inštitúte v Paríži, ale vrátila sa sem a skúma baktérie spôsobujúce TBC. pokračovanie článku
Rána vstávam zavčasu. Večer je skôr tma a autá na cestách vyzerajú ako valiace sa reťaze sviečok na vianočných stromčekoch. Z plavárne odchádzam strašne vyčerpaná. Zívam ako najatá. Ale začala som znova nosiť oranžovú bundu a rozpustené vlasy. A to vždy bolo veľmi dobré znamenie. pokračovanie článku
Začínam veriť v nenaplnené miesta v našich dušiach. Miesta prázdne ako prvé ranné trolejbusy, čakajúce na poznanie, ktoré príde vo vhodný čas. Príde ako jedno malé moje, napríklad v pondelok ráno vo vlaku. pokračovanie článku
Mačka sedí v otvorenom okne a keď ho prídem zatvoriť zľakne sa a beží sa schovať pod skriňu. Akoby si myslela, že jej chcem ublížiť len preto, lebo vonku leje. pokračovanie článku
Klasom sa ťaží. Tak len tak klonia hlavy. Akoby na nich doliehal ich údel. Dozrieť, nechať sa zožať, nasýtiť. Stoja a keď zafúka, lenivo sa začnú knísať. Tak ako na starú pani, keď na ňu sediacu na stoličke padnú driemoty. Len tak kloní hlavu na tmavomodrú dlhú kvetovanú zásteru s gombíkmi vpredu po celej dĺžke. Akoby na ňu doliehal jej údel. Dozrieť, nechať v sebe vyrásť, nasýtiť. pokračovanie článku
Čakala som dni ako tieto. Dni prašné, ospalé a rozťahané. Pivá a cigarety na terasách a vlečúce sa električky. Dni plné obracania strán a blúdenia v knižniciach. Dni ako tie, keď R. stretol istého pána v trolejbuse. R. mu o mne rozprával a ten pán mu potom vtisol do ruky papier. pokračovanie článku
Máj vždy prinášal rôzne predzvesti. Napríklad babčin zápal trojklanného nervu a správu o rakovine čreva tety Pauly. Pomaly odkvitajúcu alebo už úplne odkvitnutú čerešňu a pĺznucich psov. Moje posledné jazdy v autoškole. A ešte uja Ivana, čo už od rána behával po záhrade a vždy keď ma videl sa pýtal, aký je čas a aký je deň. Nosieval žltú šiltovku a do smrti sa nezbavil bulharského prízvuku. pokračovanie článku
Predminulý týždeň som celkom presne vedela aká je priemerná salinita morskej vody. Vedela som niečo o rozmnožovaní tučniakov a pižmoňoch. A ešte o priemernej teplote pásma ohraničujúceho tundru na juhu. Bola streda a ja som sa výnimočne namaľovala. pokračovanie článku
Tieto dni sa u nás dejú oslavy. Do noci sa sedí v kuchyni a pije. A mne sa to strašne páči, mne je takto občas fajn. Návštevy odchádzajú mierne pripité. A všetci sa smejeme. pokračovanie článku
Od pondelka vo mne bublú pocity o nás. O našej generácii a o tom, čo by sme mali prinášať a neprinášame. Sú zväčša negatívne a podškrtnuté nami. Dvakrát a zakončené bodkočiarkou. Aby sme ich rýchlo našli. pokračovanie článku
Začína na mňa pôsobiť stúpajúca ortuť teplomera. Dvíha mi mierne dušu a kútiky dohora. V autobuse si vyzliekam bundu a celý deň ju potom nosím v ruke. Záverečná práca vyžaduje už len pár kozmetických úprav. pokračovanie článku
Prišiel mi list. V hnedej obálke s modrou nálepkou BY AIR MAIL par avion a zelenou známkou za 60 pencí. A určite letel nad prieplavom La Manche. K listu bola priložená naša fotografia, stará 6 rokov. pokračovanie článku
Sú v tom tie pocity. Sú v tom tie dni. Keď si uvedomujem aká som malá, keď sa učím o veciach ešte menších ako ja. V učebniciach sa spomína defilé ľudí, čo život zasvätili, čo niečo dokázali a objavili. pokračovanie článku
Buď! Len buď! Mala by som na seba niekedy zakričať a poslúchnuť samú seba. Byť niekedy úplne stačí. Byť šťastným je nadstavbou. Podstatnou. Potom by som sa mala zamerať. Prosto a jednoducho. Je toľko vecí, ktoré si (možno) zaslúžim. Napríklad to, že sa na mňa niekde niekto teší, že ma čaká a usmeje sa na mňa, keď ma uvidí. pokračovanie článku
Stávajú sa veci aké vždy a občas častejšie. Niekto leží v nemocnici. Niekto leží pri niekom úplne nesprávnom a niekto zas zaspáva úplne sám. pokračovanie článku
Posledné dni mi dokola hučí v izbe Serenade. Parapet na ktorom už mám snáď zo zvyku uložené poznámky a knihy a vôbec všetko, čo treba vedieť a prečítať sa akosi na moje pomery nezvyčajne nevyprázdňuje. Školiteľ so mnou už pre istotu vôbec nekomunikuje. pokračovanie článku
Ubehli Vianoce a konečne to na Vianoce vonku vyzerá.
Spomenulo si na mňa pár ľudí a to ma veľmi teší. Stačí mi prianie tichej prítomnosti šťastia. Napriek tomu tieto dni nie sú výnimočné. pokračovanie článku
Už a ešte študentkou. Človek. Snáď. °°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°° "Sušienka polomáčaná v skepse, ktorá to nedáva najavo."/Lydka/ °°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°° "Všetci sú ufóni, ale len ty budeš ovečkus."/BD/ °°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°° "Môj" vesmír je fraktálový, donekonečna sa v ňom opakujú tie isté vzory. /Micro/
